Ekonomický týždenník Poštovej banky - 12. týždeň, 2015

1. 12. týždeň 2015
ekonomický
týždenník
analyzy@pabk.sk
https://www.postovabanka.sk/novinky/analyzy-trhu/

2. ekonomický týždenník
212. týždeň 2015
OBSAH
Zaujalo nás: Takmer dve tretiny Slovákov používajú Internet
denne. Najmä kvôli emailom, informáciám, ale aj nakupovaniu
a sociálnym sieťam. 3
Čo nové vo svete: Európskym lídrom dochádza s Gréckom
trpezlivosť. 4
Euro si za týždeň pripísalo 3,1 % 5
Tento týždeň zasadne maďarská MNB a česká ČNB 5
Ropa Brent za uplynulý týždeň zdražela o 0,6 % 6
Podľa harmonizovaného indexu sa ceny vo februári prepadli až o – 0,6 % 6
Nové objednávky našich priemyselníkov opäť s poklesom 7
Miera evidovanej nezamestnanosti vo februári na úrovni 12,32 % 7
Cenová hitparáda: Rožky boli aj vo februári drahšie o 20 %, no za chlieb
tmavý sme zaplatili rovnako ako pred rokom. 8
Kalendár udalostí 13. týždňa 9
Predikcie podľa Poštovej banky 9
Tento dokument slúži ako doplnkový informačný materiál pre klientov Poštovej banky, a.s. [ďalej ako „banka“]. Informácie a názory v ňom uvedené boli získané zo
zdrojov, ktoré boli považované za spoľahlivé, avšak banka neposkytuje žiadnu záruku za ich úplnosť a správnosť. Taktiež tento dokument nie je ponukou alebo
propagáciou nákupu alebo predaja ktoréhokoľvek finančného produktu. Tento dokument môže byť reprodukovaný alebo publikovaný len s menom Poštovej banky.
Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, analyzy@pabk.sk

3. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
312. týždeň 2015
Zaujalo nás:
Takmer dve tretiny Slovákov používajú Internet denne. Najmä kvôli emailom,
informáciám, ale aj nakupovaniu a sociálnym sieťam.
Internet je pojem, ktorý väčšina z nás skloňuje dennodenne. Dôvodov, pre ktoré sme na Internete tak povediac závislí je viacero. Je to totiž
nekonečná množina informácií, poznatkov, elektronických obchodov, aplikácií, prostredníctvom ktorých komunikujeme, nakupujeme,
zabávame sa a vzdelávame alebo len hľadáme odpovede na otázky, ktoré nás zaujímajú. V nasledujúcich riadkoch sa pozrieme na to,
čomu na Internete „holdujú“ Slováci a čo prostredníctvom neho nakupujú.
Tri štvrtiny Slovákov sú „online“ aspoň raz za ťýždeň a 62 %
našincov využíva Internet denne. Podobne sú na tom aj Európania.
Vyplýva to z najnovších údajov Štatistického úradu EÚ [Eurostat] za rok
2014. Zvyšujúci sa podiel každodenných používateľov ide v ruka v ruke
aj s rozvojom smartfónov. Mobil alebo spomínaný smartfón používa
na pripojenie sa k Internetu 43 % Slovákov, ale napríklad až 70 %
Švédov.
Až 7 z 10 našincov si k Internetu sadá kvôli posielaniu
a prijímaniu emailov. Len o niečo menej slovenských používateľov
„surfuje“ za účelom získavania informácií o tovaroch a službách.
Samotné nakupovanie týchto tovarov, resp. služieb realizuje
pribižne každý druhý Slovák aj Európan. Až štvrtina našich si ale
doposiaľ nekúpila cez internet žiadny tovar alebo službu.
Do imaginárnych nákupných košíkov najčastejšie vkladáme oblečenie
a športové potreby. Práve tieto výrobky kupuje online takmer tretina
Slovákov. Pätina Slovákov si prostredníctvom internetových
nákupov zariaďuje alebo skrášluje svoj príbytok. Väčšina z nás
siaha po online nakupovaní kvôli výhodnejším cenám, širšej ponuke
alebo jednoducho kvôli šetreniu času, ktorého mnohí nemajú nazvyš.
Kým doposiaľ sa slovenské štatistiky od tých európskych výraznejšie
nelíšili, zásadnejší rozdiel môžeme badať pri nákupoch dovoleniek.
Nákup dovolenky cez Internet si totiž získal dôveru len desatiny
Slovákov, kým európsky priemer sa pomaly šplhá k úrovni 30 %.
Podľa najnovších dát, 13 % celkového obratu podnikov na
Slovensku [okrem finančného sektora; s 10 a viac zamestnancami]
prislúcha elektronickému obchodovaniu. Priemer EÚ28 sa v tomto
smere pohybuje na úrovni 15 %. Rekordérmi sú Íri s vyše 50 % - ným
podielom. Naopak, Gréci online obchodu na chuť neprišli. Pod celkový
obrat podnikov v spomenutej južanskej krajine sa online obchody
podpisujú len 2 %. Neodmysliteľnou súčasťou nakupovania je platenie. Jednou z možností, ako ho zrealizovať, je Internet banking. Za týmto
účelom využívajú Internet dve pätiny Slovákov.
Ak nás však internetová nákupná horúčka práve nedrží, často sa utiekame napríklad k sociálnym sieťam. S veľkou pravdepodobnosťou tam
stretneme niektorého z našich známych. Každý druhý Slovák totiž používa Internet práve za týmto účelom. Nie je to však, ako by sa mohlo
zdať, len záľuba mladých ľudí. Podľa štatistík je na sociálnych sieťach aktívnych až 14 % Slovákov vo veku od 55 do 74 rokov.
Ako a na čo využívajú Slováci Internet?
[% podiel z obyvateľstva]
SR EÚ
Používanie Internetu aspoň 1 x týždenne 76 75
Používanie Internetu denne 62 65
„Nepoužívanie“ Internetu 15 18
Posielanie a prijímanie emailov 69 68
Získavanie informácií o tovaroch a službách 60 64
Čítanie online správ, novín, časopisov 52 52
Využívanie sociálnych sietí 50 46
Nakupovanie tovarov a služieb 48 50
Telefonovanie a videohovory 44 29
Využívanie služby Internet banking 41 44
Získavanie informácií o cestovaní a ubytovaní 38 39
Hranie/sťahovanie hier, obrázkov, filmov, hudby 28 38
Nakupovanie/objednávanie online obsahu* 13 16
* online obsah = hudba, elektronické knihy, noviny...
Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa Eurostat, 2014
Čo cez Internet nakupujeme?
[% podiel z obyvateľstva]
SR EÚ
Nikdy nenakupujeme tovary a služby cez internet 25 25
Oblečenie a športové potreby 29 30
Zariadenie a doplnky do domácnosti 19 21
Knihy, časopisy a vzdelávacie materiály 14 20
Dovolenka 11 27
Elektronika 9 14
Lístky na podujatia 8 20
Telekomunikačné služby 8 10
Jedlo/potraviny 5 9
Finančné a poistné produkty 1 6
Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa Eurostat, 2014

4. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
412. týždeň 2015
Čo nové vo svete:
Európskym lídrom dochádza s Gréckom trpezlivosť
USA: Minulý týždeň sa uskutočnilo zasadnutie amerického FED – u. Ten, podľa očakávaní, pristúpil k vypustenia slova „trpezlivý“ zo svojho
slovníka. Zároveň však znížil predikcie týkajúce sa rastu ekonomiky a inflácie za oceánom. Zvyšovanie sadzieb bude preto postupné
a podmienené rastom na pracovnom trhu a posunutím sa inflácie bližšie k cieľovým 2 %. Trhy ale vyhodnotili tieto vyjadrenia za viac holubičie
ako bolo očakávané, čím sa odložilo aj prvé možné zvýšenie sadzieb za Atlantikom z júna na september. Ani silný dolár nehrá v tomto smere
Federálnemu rezervnému systému do karát. Práve jeho vplyvom totiž export oslabil a vznikajú obavy z jeho stagnácie.
GRÉCKO: Grécko musí spolupracovať s veriteľmi a zvýšiť ich dôveru v grécke reformy. Uviedol to rakúsky minister financií Schelling. Ten
v súčasnosti vidí dva hlavné problémy. Prvým je problém dôvery voči Grécku, pretože Atény menia to, o čom bolo rozhodnuté zo dňa na deň.
Druhým problémom je to, že európski lídri nedostávajú fakty a údaje. Je preto veľmi ťažké rozhodovať sa na základe takpovediac ničoho.
Podľa jeho slov nájde Grécko len veľmi málo spojencov v Európe v prípade potreby tretieho balíka pomoci, ak nezvýši úsilie smerujúce
k splneniu podmienok súčasného programu. Podľa Schellinga Grécko súhlasilo s tým, že nebude schvaľovať v parlamente zákony, ktoré sa
najprv neodsúhlasia. Robí to však opakovane. Napríklad v sobotu grécky parlament schválil zákon, ktorý výrazne znižuje pokuty pre občanov,
ktorí štátu dlhujú na daniach. Daňové nedoplatky v spomenutej južanskej krajine podľa gréckej vlády dosahujú sumu 76 mld. EUR, čo
predstavuje hodnotu približne 42 % HDP. Vládny kabinet však predpokladá, že dodatočne vybrať bude možné len 8,9 mld. EUR.
Odlev vkladov v gréckych bankách dosiahol len počas jedného dňa uplynulého týždňa údajne približne 300 mil. EUR. Je to najvýraznejší
jednodňový pokles vkladov od 20. februára, kedy dohoda Grécka s partnermi z eurozóny odvrátila kolaps bankového systému. Počas
decembra a januára z gréckeho bankového systému odišlo 16 mld. EUR. Pod tento vývoj sa podpisuje neistota týkajúca sa nedostatočného
pokroku v rokovaniach medzi Gréckom a veriteľmi. V súvislosti s touto problematikou sa čoraz viac spomína zavedenie kapitálových kontrol.
Eurozóna pomaly stráca trpezlivosť. Veritelia totiž nie sú spokojní s tempom a (ne)napredovaním v otázke problémovej južanskej krajiny.
RUSKO: Ruská ekonomika sa naďalej oslabuje. Vyplýva to z najnovších kľúčových ekonomických ukazovateľov zverejnených za február.
Pokles tržieb maloobchodu, reálnych miezd a rastúca nezamestnanosť poukazujú na rýchly pokles ekonomiky. Ruské maloobchodné tržby sa
vo februári medziročne znížili o – 7,7 % a reálne mzdy klesli o – 9,9 %. Vo februári pokračoval aj pokles kapitálových investícií ruských firiem,
ktoré oproti rovnakému mesiacu vlaňajška oslabili o – 6,5 %. Februárová nezamestnanosť stúpla na 5,8 % z januárových 5,5 %.
MAĎARSKO: Medzinárodná ratingová agentúra Standard & Poor's [S&P] zlepšila Maďarsku rating dlhodobých záväzkov v zahraničnej
a domácej mene na stupeň BB+ z úrovne BB a potvrdila krajine rating krátkodobých záväzkov v zahraničnej a domácej mene na úrovni B.
Zvýšenie ratingu odzrkadľuje názor agentúry, že Maďarsko je menej zraniteľné vonkajšími šokmi a že jeho ekonomický rast a perspektíva
stavu verejných financií sa zlepšuje. S&P teraz očakáva, že maďarská ekonomika bude v rokoch 2015 až 2017 ročne reálne rásť o zhruba
2,5 % a že vláda krajiny sa v tomto roku priblíži k svojmu cieľu, v rámci ktorého chce dosiahnuť deficit verejných financií na úrovni 2,4 % HDP.
ČESKÁ REPUBLIKA: Viceguvernér Českej národnej banky [ČNB] Tomšík uplynulý týždeň vyhlásil, že česká koruna sa už na úrovne spred
intervencií nevráti. Podľa jeho slov neexistujú ekonomické dôvody na to, aby česká koruna posilnila na úrovne, na ktorých sa nachádzala pred
odštartovaním intervencií. Centrálna banka krajiny začala intervenovať v novembri 2013 a zaviazala sa, že kurz českej „kačky“ voči euru bude
udržiavať v okolí hranice 27,000 EURCZK. Banka chce týmto spôsobom odvrátiť riziko deflácie. Tomšík zároveň dodal, že ČNB je aj po
ukončení intervencií pripravená oslabiť korunu v prípade, že sa nadmerne posilní. Režim intervencií banka ukončí najskôr v druhej polovici
roku 2016.

5. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
512. týždeň 2015
Euro si za týždeň pripísalo 3,1 %
Hoci zásadnejšie údaje v makroekonomickom
kalendári eurozóny chýbali, spoločná európska
mena ukončila prvý pracovný deň minulého
týždňa v zelených číslach. Už zo svojej otváracej
úrovne 1,0495 EURUSD zamierila nahor.
Výraznejšie ju podporili slová šéfa talianskej
centrálnej banky Visca, ktorý vyjadril obavy
z tempa oslabovania sa eura voči doláru na 12 –
ročné minimum. Visco zároveň dodal, že odvtedy
ako ECB vlani prvýkrát naznačila spustenie
programu tlačenia peňazí, euro slablo rýchlejšie,
ako sa očakávalo. Pondelok uzavrelo na úrovni
1,0570 EURUSD. V utorok sa nálada investorov
a samotné obchodovanie viac – menej odvíjali od
vyčkávania pred zasadnutím amerického FED –
u. Aj to sa podpisálo pod to, že dolár sa počas minulého týždňa držal v úzadí a euru sa tak podarilo uzavrieť utorok o tri desatiny percenta
silnejšie, na úrovni 1,0600 EURUSD. V stredu sa spoločná mena eurozóny pred spomenutým zasadnutím držala v blízkosti svojej otváracej
úrovne. Holubičie vyjadrenia ju ale poslali prudko nahor, kedy atakovala úroveň 1,1050 EURUSD. Časť ziskov do záveru obchodovania ešte
zmazala, no deň uzavrelo euro aj tak o 2,5 % silnejšie, na úrovni 1,0865 EURUSD. Denný zisk, ktorý si naša mena v stredu pripísala bol
najväčší od októbra 2011. Situácia sa ale zmenila vo štvrtok, kedy spoločná mena viac – menej len oslabovala. Jej americký náprotivok sa
totiž po holubičích predikciách zo strany amerického FED – u rýchlo spamätal. Euro zamierilo nadol už zo svojej otváracej úrovne. Nepodporili
ho ani vtedy prebiehajúce rokovania európskych lídrov s Gréckom. Naopak, pod dobrú náladu dolára sa podpísali aj najnovšie údaje
z amerického trhu práce. Počet nových týždenných žiadateľov o podporu bol v 11. týždni tohto roka, aj keď len mierne, nižší ako očakával trh.
Súhra týchto udalostí sa podpísala pod to, že naša mena stratila na sile – 1,9 % a deň uzavrela na úrovni 1,0660 EURUSD. V piatok ale opäť
došlo k zvratu a naša mena ho ukončila v zelených číslach. Nahor ju tlačili už spomínané informácie z USA týkajúce sa neskoršieho
zvyšovania úrokových sadzieb za oceánom. Do záveru obchodovania sa euro posilnilo až na zatváracích 1,0820 EURUSD. Za celý týždeň tak
získalo na sile 3,1 %.
Uplynulý týždeň si euro pripísalo zisk aj voči českej korune. Naopak, voči poľskému zlotému a maďarskému forintu zaknihovalo straty. Česká
koruna sa oslabila na piatkovú zatváraciu úroveň 27,450 EURCZK, maďarský forint sa zhodnotil na úroveň 303,30 EURHUF. Domáca mena
Poliakov uzavrela týždeň na úrovni 4,1315 EURPLN.
Tento týždeň zasadne maďarská MNB a česká ČNB
Tento týždeň zasadne dvojica centrálnych bánk spomedzi tých, o ktorých vás pravidelne informujeme. V utorok, 24. marca 2015, bude o svojej
menovej politike rozhodovať maďarská MNB. V jej prípade centrálni bankári krajiny pravdepodobne pristúpia k zníženiu základnej úrokovej
sadzby z aktuálnych 2,1 % na nových 1,9 %. Vo štvrtok, 26. marca 2015, zasadne aj česká ČNB. Predpokladáme, že úroková sadzba krajiny
ostane potvrdená na aktuálnej úrovni 0,05 %.
1,04
1,18
1,32
9-14 11-14 1-15 3-15
EURUSD
27,20
27,80
28,40
9-14 11-14 1-15 3-15
EURCZK Zdroj: Bloomberg
0,71
0,76
0,81
9-14 11-14 1-15 3-15
EURGBP
100,0
112,0
124,0
9-14 11-14 1-15 3-15
USDJPY
-0,10
0,20
0,50
9-14 11-14 1-15 3-15
% Vývoj na peňažnom trhu
1M EURIBOR 3M EURIBOR
12M EURIBOR sadzba ECB
0,00
0,50
1,00
9-14 11-14 1-15 3-15
% Sadzby národných bánk vo svete
ECB FED BoE
0,00
1,50
3,00
9-14 11-14 1-15 3-15
% Sadzby národných bánk V4
ECB ČNB
NBP MNB

6. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
612. týždeň 2015
Ropa Brent za uplynulý týždeň zdražela o 0,6 %
Ceny ropy v pondelok klesli v reakcii na náznaky vyššej produkcie
v USA a Líbyi. Cenu ropy nadol tlačila aj možnosť dohody o
iránskom jadrovom programe, čo by mohlo viesť k zrušeniu sankcií
voči Teheránu a umožnilo by to dodávky väčšieho množstva iránskej
ropy. Ropa Brent pod vplyvom týchto správ zlacnela o takmer – 2 %
na zatváracích 53,94 USD za barel. Pokles pokračoval aj v utorok.
Bol však miernejší, cena severomorskej zmesi poklesla o osem
desatín percenta na 53,51 USD za barel. Zmena nastala v stredu,
kedy londýnska ropa zdražela až o 4,5 %. Ceny ropy vzrástli, keďže
dolár sa oslabil po tom, ako americký FED uviedol, že uprednostňuje
pomalšiu cestu k normalizácii úrokových sadzieb v USA. Cenu ropy
Brent to „vystrelilo“ na zatváracích 55,91 USD za barel. Vo štvrtok
ale už bolo všetko inak. Cena ropy Brent opäť poklesla. Tlačili ju nadol vyjadrenia kuvajtského ministra ropného priemyslu, ktorý uviedol, že
Organizácia krajín vyvážajúcich ropu [OPEC] nemá inú možnosť ako udržiavať svoj trhový podiel a neredukovať ťažbu. Opätovne tak potvrdil
názor, že kartel na najbližšom zasadaní v júni svoju politiku nezmení. Ropa Brent uzavrela deň o – 2,65 % lacnejšia, na úrovni 54,43 USD za
barel. Oslabovanie sa dolára vzhľadom na neistotu okolo prípadného rastu úrokových sadzieb v USA spôsobilo v piatok zdraženie ropy.
Vplyvom tohto vývoja sa zvýšila cena londýnskej zmesi na 55,32 USD za barel, a teda o 1,6 %. Za celý uplynulý týždeň si ropa Brent pripísala
0,6 % zo svojej hodnoty. Medzimesačne je stále lacnejšia o – 9 % a v medziročnom porovnaní sú jej ceny stále nižšie o vyše – 45,5 %.
Podľa harmonizovaného indexu sa ceny vo februári prepadli až o – 0,6 %
Cenový vývoj na Slovensku odštartoval nový rok 2015 s historicky
najvýraznejším medziročným poklesom cien a v prepisovaní
historických rekordov pokračuje aj naďalej. Podľa harmonizovaného
indexu spotrebireľských cien [HICP index] ceny tovarov a služieb vo
februári klesli o – 0,6 %. Medzimesačne ceny klesli o – 0,2 %.
Vyplynulo to z údajov Štatistického úradu SR [ŠÚ SR].
Medziročný pokles cien počas februára zaznamenali štyri kategórie
nášho spotrebného koša. Najvýraznejšie, až o – 7,8 %, sa znížili ceny
v doprave, čo je dôsledkom stále lacnej ropy a taktiež dôsledkom
zavedenia „vlakov zadarmo“ pre vybrané skupiny obyvateľstva.
Okrem dopravy boli podľa HICP indexu vo februári lacnejšie aj
potraviny a nealkoholické nápoje a to o – 1,9 %. Podobne ako januárový, tak aj februárový pokles cien potravín patril medzi tie najvýraznejšie
od začiatku minulého roka. Podpísala sa pod to pravdepodobne silnejšia báza z februára minulého roka. K nepretržitému poklesu cien
potravín a nealkoholických nápojov ale u nás dochádza už od apríla 2014 a to vplyvom dobrej vlaňajšej úrody, geopolitického napätia
a súvisiach sankcií. Okrem spomínanej dopravy a potravín sme vo februári zaplatili menej ako pred rokom aj za bývanie a energie a služby
pôšt a telekomunikácií. Naopak, najviac sme si medziročne priplatili za vzdelávanie, ktoré zdraželo o 3,1 % a za nábytok a vybavenie do
domácnosti [o 2,1 %].
K najvýraznejšiemu medzimesačnému zlacneniu, až o – 1,3 %, došlo v doprave a o – 0,7 % zlacneli oproti januáru 2015 aj odevy a obuv. Za
lacnejšie oblečenie a obuv vďačíme zimným výpredajom. O tri desatiny percenta sa ale medzimesačne znížili aj ceny potravín a nealko
nápojov a taktiež alkoholických nápojov a tabaku.
40
60
80
100
120
3-13
4-13
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
8-14
9-14
10-14
11-14
12-14
1-15
2-15
3-15
Cena ropy Brent [v USD za barel] Zdroj: Bloomberg
-1,0
0,0
1,0
2,0
3,0
1-13
2-13
3-13
4-13
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
8-14
9-14
10-14
11-14
12-14
1-15
2-15
HICP r/r CPI r/r
Infláciav %, r/r Zdroj: ŠÚ SR

7. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
712. týždeň 2015
Nové objednávky našich priemyselníkov opäť s poklesom
Nové objednávky našich priemyselníkov zaznamenali v januári tohto
roka, po decembrovom medziročnom raste, opäť pokles. Ten podľa
najnovších údajov ŠÚ SR dosiahol úroveň – 1,0 %.
Medziročný pokles nových objednávok pritom zaznamenala drvivá
väčšina našich odvetví. Dvojciferným tempom sa znížili objednávky vo
výrobe odevov a o takmer desatinu klesli objednávky v chemickom
priemysle. Pokles o – 8,2 % zaznamenali aj producenti počítačových,
elektronických a optických výrobkov. Najvýraznejšie [o 10,8 %] sa
zvýšili objednávky vo výrobe elektrických zariadení. Pozitívne však
môžeme vnímať aj mierny rast nových objednávok v automobilkách.
Miera evidovanej nezamestnanosti vo februári na úrovni 12,32 %
Úrady práce podľa štatistík Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny
[ÚPSVAR] vo februári 2015 evidovali 12,32 % ekonomicky aktívnych
Slovákov ako ľudí bez práce. Medzimesačne tak opäť došlo k poklesu
miery evidovanej nezamestnanosti, a to o – 0,04 p. b. Stav uchádzačov
o zamestnanie, schopných nastúpiť ihneď do zamestnania, predstavoval
332 218 osôb a oproti januáru sa ich počet znížil o – 2 032 osôb. Na
úradoch práce bolo ale v druhom tohtoročnom mesiaci celkovo
evidovaných 376 270 ľudí. Celková miera nezamestnanosti tak bola
vykázaná až na úrovni 13,95 %.
Evidovaná miera nezamestnanosti sa vo februári v porovnaní
s predošlým mesiacom znížila takmer vo všetkých regiónoch. Výnimkou je len Banskobystricky kraj, v ktorom došlo k nárastu. Najvýraznejší
pokles miery nezamestnanosti, o takmer pätinu percentuálneho bodu, bol vykázaný v Žilinskom kraji. Miera nezamestnanosti poklesla aj
v Bratislavskom kraji, ktorý v predošlom mesiaci vykázal mierny nárast. Bratislava a okolie je bezpochyby regiónom s najnižším podielom ľudí
bez práce [6,06 %]. Na opačnom konci rebríčka je už štandardne Prešovský kraj s mierou evidovanej nezamestnanosti na úrovni 17,55 %
nasledovaný Banskobystrickým krajom s miernou nezamestnanosti 17,25 %.
Na konci roka 2015 predpokladáme mieru evidovanej nezamestnanosti na úrovni okolo 11,8 % a jej priemerná úroveň za celý tento rok by sa
mohla pohybovať v okolí dvanástich percent. Nepredpokladáme teda, že by sa nezamestnanosť na Slovensku začala výraznejšie znižovať
smerom k predkrízovým úrovniam. Na to by totiž bol potrebný nielen rýchlejší rast ekonomiky, ale aj lepšie prepojenie trhu práce so
vzdelávacím systémom, kvalitnejšia infraštruktúra a optimistickejšia podnikateľská klíma.
-10
0
10
20
1-13
2-13
3-13
4-13
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
8-14
9-14
10-14
11-14
12-14
1-15
Nové priemyselné objednávky v SR Zdroj: ŠÚ SRv %, r/r
12%
13%
14%
15%
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
8-14
9-14
10-14
11-14
12-14
1-15
2-15
Zdroj: ÚPSVAR
počet Miera evidovanej nezamestnanosti

8. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
812. týždeň 2015
Cenová hitparáda:
Rožky boli aj vo februári drahšie o 20 %, no za chlieb tmavý sme
zaplatili rovnako ako pred rokom.
Po mesiaci Vám opäť prinášame
našu „cenovú hitparádu“, tentokrát
za február 2015. Zostavujeme ju na
základe cien 36 potravín a 2
alkoholických nápojov, ktoré
Štatistický úrad SR zverejňuje
v databáze Slovstat. Váha
databázou zverejnených potravín sa
na celkovej váhe potravín
v spotrebnom koši [143 položiek]
podieľa viac ako 40 percentami.
Aj v druhom mesiaci tohto roka
sa na čelo rebríčka „prepracovali“
klasické biele rožky, ktoré boli
o pätinu drahšie ako pred rokom.
Udržali si tak prvenstvo z januára.
Čokoláda zaznamenala vo februári
medziročné zdraženie o vyše 16 %.
Dvojciferný cenový rast ale
nevykázala už žiadna zo
sledovaných potravín, dokonca
žiadna nezaznamenala ani rast vyšší
ako 4,3 %.
Najvýraznejší medziročný pokles
ceny, až o – 42,4 %, bol opäť aj
vo februári zaznamenaný
v prípade zemiakov. O vyše
štvrtinu lacnejšie ako vo februári
2014 boli však aj jablká a kryštálový
cukor. Lacnejšie ako pred rokom
nás vyšlo celkovo až 26
sledovaných potravín vrátane
viacerých výrobkov z mäsa. Ceny
dvoch položiek sa medziročne
nezmenili.
Najvýraznejší medzimesačný
nárast ceny, o necelé 4 %, sa
vo februári týkal jedlého oleja. Za ním nasledovali zemiaky konzumné a pražená káva mletá s cenovým rastom o 2,7 %. Naopak,
vajcia slepačie čerstvé oproti januáru zlacneli o – 5,7 %. O viac alebo rovných – 5 % boli lacnejšie aj bravčové pliecko bez kosti, tvaroh a syr
Eidemská tehla.
Cenová hitparáda
Tovar MJ 2_2014 1_2015 2_2015 m/m r/r
1 Rožok biely obyčajný 40 g 0,05 0,06 0,06 0,0% 20,0%
2 Čokoláda mliečna 100 g 0,87 0,99 1,01 2,0% 16,1%
3 Lahôdkový margarín 250 g 0,69 0,74 0,72 -2,7% 4,3%
4 Oštiepok údený 1 kg 11,14 11,48 11,58 0,9% 3,9%
5 Jemné párky 1 kg 4,25 4,38 4,38 0,0% 3,1%
6 Sardinky v oleji 125 g 1,01 1,02 1,03 1,0% 2,0%
7 Mlieko kyslé 1 kus 0,64 0,65 0,65 0,0% 1,6%
8 Pivo 12 % - fľaškové 0,5 l 0,65 0,67 0,66 -1,5% 1,5%
9 Víno hroznové biele fľaškové 1 l 2,58 2,59 2,61 0,8% 1,2%
10 Pražená káva mletá - Štandard zmes 1 kg 11,09 10,87 11,16 2,7% 0,6%
11 Chlieb tmavý 1 kg 1,32 1,33 1,32 -0,8% 0,0%
12 Jogurt ovocný 150 g/ml 0,37 0,38 0,37 -2,6% 0,0%
13 Hovädzie mäso predné s kosťou 1 kg 4,82 4,79 4,79 0,0% -0,6%
14 Hovädzie mäso zadné bez kosti 1 kg 8,62 8,56 8,56 0,0% -0,7%
15 Hovädzie mäso predné bez kosti 1 kg 6,84 6,74 6,79 0,7% -0,7%
16 Zahustené sladené mlieko (SALKO) 397 g 2,17 2,14 2,14 0,0% -1,4%
17 Masť škvarená bravčová 1 kg 2,78 2,75 2,73 -0,7% -1,8%
18 Čerstvé maslo 125 g 1,05 1,02 1,03 1,0% -1,9%
19 Pasterizované plnotučné mlieko 1 l 0,96 0,95 0,94 -1,1% -2,1%
20 Pšeničná múka polohrubá výber 1 kg 0,46 0,46 0,45 -2,2% -2,2%
21 Kurča pitvané 1 kg 2,59 2,53 2,53 0,0% -2,3%
22 Pasterizované polotučné mlieko 1 l 0,79 0,79 0,77 -2,5% -2,5%
23 Šunková saláma 1 kg 4,82 4,78 4,69 -1,9% -2,7%
24 Tvaroh 250 g 1,17 1,19 1,13 -5,0% -3,4%
25 Cestoviny vaječné 500 g 1,15 1,14 1,11 -2,6% -3,5%
26 Ryža lúpaná 1 kg 1,39 1,33 1,34 0,8% -3,6%
27 Trvanlivá saláma 1 kg 7,64 7,47 7,33 -1,9% -4,1%
28 Bravčový bôčik 1 kg 3,6 3,5 3,45 -1,4% -4,2%
29 Bravčová krkovička s kosťou 1 kg 4,05 3,95 3,8 -3,8% -6,2%
30 Vajcia slepačie čerstvé 10 ks 1,6 1,59 1,5 -5,7% -6,3%
31 Bravčové stehno bez kosti 1 kg 4,75 4,52 4,44 -1,8% -6,5%
32 Bravčové karé s kosťou 1 kg 4,55 4,33 4,24 -2,1% -6,8%
33 Syr Eidamská tehla 1 kg 6,64 6,41 6,09 -5,0% -8,3%
34 Bravčové pliecko bez kosti 1 kg 4,08 3,96 3,74 -5,6% -8,3%
35 Jedlý olej 1 l 1,94 1,63 1,69 3,7% -12,9%
36 Cukor kryštálový 1 kg 1,03 0,78 0,76 -2,6% -26,2%
37 Jablká 1 kg 1,28 0,91 0,91 0,0% -28,9%
38 Zemiaky konzumné 1 kg 0,66 0,37 0,38 2,7% -42,4%
Zdroj: Databáza Slovstat ŠÚ SR, prepočet analytického tímu Poštovej banky

9. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
912. týždeň 2015
Kalendár udalostí 13. týždňa
Indikátor Obdobie Odhad PABK Odhad trhu
Kľúčová úroková sadzba maďarskej centrálnej banky MNB, [24. marec 2015], v % marec 2015 1,90 1,90
Kľúčová úroková sadzba českej centrálnej banky ČNB [26. marec 2015], v % marec 2015 0,05 0,05
Inflácia PPI [27. marec 2015], v %, r/r február 2015 – 2,2 –
Predikcie podľa Poštovej banky
Indikátor 3 Q 2014 4 Q 2014 1 Q 2015 2014 2015
HDP [%, r/r, stále ceny] 1] 3] 2,4* 2,4* 2,5 2,4* 2,7
CPI [%, r/r]1] 4] – 0,1* 0,0* – 0,2 – 0,1* 1,2
HICP [%, r/r] 1] 4] – 0,2* 0,0* – 0,2 – 0,1* 1,3
PPI [%, r/r] 1] 4] – 3,4* – 3,4* – 2,2 – 3,1 1,5
Index reálnej mzdy [%, r/r] 1] 3] 4,3* 3,5* 2,8 4,2* 1,4
Evidovaná nezamestnanosť [%] 1] 3] 12,56* 12,30* 12,33 12,29* 11,96
Obchodná bilancia [saldo, v mil. EUR] 5] 6] 1 171,6* 848,4* 1 246,9 4 673,4* 4 075,0
EUR/USD 2] 4] 1,26* 1,21* 1,10 1,21* 1,19
Základná sadzba ECB 2] 4] 0,05* 0,05* 0,05 0,05* 0,05
1M EURIBOR [%, p. a.]2] 4] 0,01* 0,02* 0,00 0,02* 0,03
1] priemer za kvartál
2] ku koncu kvartálu
3] priemer za rok
4] ku koncu roka
5] kumulatív za kvartál
6] kumulatív za rok
* skutočnosť